Planéta, ktorej sa radšej vyhnúť

9 novembra 1934 sa narodil Carl Sagan, ktorý hľadal inteligentný život vo vesmíre. Bol zrejme taktný človek: nezačal na Zemi. Ľudstvo chce dodnes vedieť, či je tam vonku ešte niekto. Prečo, to je záhada. So susedom sa ani nerozpráva, no už túži po galaktických známostiach. Sagan sa podieľal na príprave zlatých platní, ktoré sondy Voyager vyniesli do vesmíru. Hudba, zvuky prírody, pozdravy. Ľudstvo ukázalo svoju najkrajšiu tvár. Ako na zoznamovacom profile, z ktorého akosi vypadli vojny. Lenže možno nás tam hore už dávno pozorujú. Vidia druh, ktorý dokáže vyslať sondy ku hviezdam, no doma sa stále háda, komu patrí kyjak. Vymyslel internet, aby spojil ľudstvo. Odvtedy sa každý najradšej spája s tými, s ktorými môže spoločne nenávidieť ostatných. Mimozemský pozorovateľ napokon odošle hlásenie: „Technológia: vyspelá. Sebapoznanie: nedostatočné. Inteligencia: vyskytuje sa u jednotlivcov. V skupinách sa zisťuje len zriedka. Riešenie konfliktov: ďalší konflikt.“ Odpoveď z centrály je stručná: „Zemi sa vyhnúť veľkým oblúkom. Akýkoľvek kontakt zakázaný. Ak zistia, že existujeme, skôr či neskôr usporiadajú voľby aj u nás.“ Carl Sagan hľadal inteligenciu vo vesmíre. Otázkou napokon nie je, či tam vonku existuje. Ale či sa s nami vôbec dá do reči.