INI · TextSlovenské vydanieMoja knižnica

Illusions Not Included

A čo nám vlastne dali Rimania?

Zverejnené:
Autor
Ujházy Emil
Jazyk textu
Slovenčina
Rozsah
Odhadovaný čas čítania: približne 2 min
Prístup
Verejné
Za koľko toho vďačíme Rimanom! No dobre, ale čo okrem toho?
Celý text

V poslednom čase, keď som čítal a počúval správy, spomenul som si na jednu scénu z filmu Monty Python Život Briana. Dodnes sa na nej smejem.

Vodca skupiny, ktorá kuje pikle proti Rimanom, sa pýta, čo im vlastne Rimania vôbec dali.

Niekto spomenie akvadukt.

Dobre, jasné, akvadukt. Ale čo okrem toho?

Kanalizáciu.

Dobre, akvadukt a kanalizáciu. Ale čo ešte?

A potom začnú vymenúvať ďalej. Cesty, zavlažovanie, lekársku starostlivosť, vzdelávanie, víno, verejné kúpele, verejný poriadok. Niekto dokonca spomenie aj mier.

Vodcovi nezostáva nič iné, len všetko uznať. Z každej ďalšej odpovede sa očividne teší čoraz menej. A pritom sa pýtal on.

Na tejto scéne sa mi najviac páči, že hoci ostatní vymenúvajú všetko dobré, čo Rimania urobili, vodca si o nich aj tak nezačne myslieť nič lepšie.

Potom mi napadlo, že ani my nie sme veľmi iní. Keď už si na niekoho vytvoríme názor, niekedy len ťažko dokážeme uveriť, že to s nami môže myslieť dobre. Dokonca aj vtedy, keď pre nás práve robí niečo dobré.

Keď nám niekto ponúkne pomoc, niekedy nám skôr napadne, čo za to asi chce, než aby sme mu jednoducho poďakovali.

A nejde len o láskavosti. Keď niekto v niečom ustúpi, už rozmýšľame, prečo ustúpil. A keď sa dohodneme na niečom, z čoho máme obaja prospech, aj tak začneme byť podozrievaví.

Pretože keď na tom získa aj ten druhý, hneď začneme hľadať, kde sme na tom asi prerobili my.

Ale prečo by pri každej dohode musel niekto dopadnúť horšie? Ak som ja spokojný s tým, čo dostanem, a ten druhý je spokojný s tým svojím, tak čo je na tom zlé?

Jasné, možno na tom získal viac on. Alebo možno ja. No a?

Ani v manželstve či priateľstve to predsa nefunguje tak, že si každý večer sadneme a počítame, kto koľko v ten deň ustúpil. Aspoň dúfam, lebo to by boli poriadne dlhé večery.

Niečo je dôležitejšie pre mňa, niečo iné pre toho druhého. Ja v niečom ustúpim, on zase v niečom inom. Alebo jednoducho spravíme niečo, aby sme tomu druhému urobili radosť.

To, samozrejme, neznamená, že máme všetkému veriť. Aj mňa už oklamali a určite budem ešte neraz múdry po bitke. Ale myslím si, že medzi opatrnosťou a neustálym podozrievaním je predsa len rozdiel.

A teraz späť k Rimanom.

Veď čo im vlastne Rimania dali okrem akvaduktu, kanalizácie, ciest, lekárskej starostlivosti, vzdelávania a verejného poriadku?

Napríklad mier.

No dobre. Ale čo okrem toho?


Píšem len vtedy, keď sa už nedá nepísať.

Ak máš chuť, pozri si aj moju stránku Nem lehet nem na Substacku. Možno tam nájdeš niečo ďalšie, čo ani tebe nedá pokoj.

https://ujhazyemil.substack.com/


Komentáre · 0Zdieľať ↗

Zdieľať

Komentáre

Načítavajú sa komentáre…

Komentáre · 0Zdieľať ↗

Súvisiace texty

Moc a spoločnosťPokrok, o ktorom si radi myslíme, že nám náleží…Moc a spoločnosťVerejná mienka v dobrých rukáchMoc a spoločnosťOdborné usporiadanie ľudstva